Category Archives: Slovenske

Porovnanie Niektorých Vecí 1989-2018

Kedže som minulý rok akurát bola na Slovensku, ked sa blížilo vyročie Veľkej Nežnej, tak samozrejme, noviny boli toho plné. Hlavne porovnávaní.

A kedže, bohužiaľ, množstvo ľudí v dnešnej dobe – čo sa opiči po tom “vyspelom Západe” – sa stará hlavne o tie materiálne výdobytky čo VN priniesla, tak som si niektoré porovnánia skopírovala..

Hlavne ako dokaz pre tych umravcanych, vecne ufrflanych Slovakov, ze ano, mam pravdu, ked tvrdim, ze Slovaci sa este nikdy nemali tak dobre ako teraz.
(A je to aj pre tych zahranicnych komunistickych “Progresivcov” co nenavidia svoju vlast a serie ich, ze sa Slovaci maju stale lepsie a lepsie.)

Netvrdim, ze by sa nemohli mat lepsie – hlavne, keby si nedali rozkradnut republiku vdaka Dzurindovej a Radicovej vlad, ale pomalicky, pomalicky sa to lepsi.

Napr. tieto 2 skeny su z Noveho Casu, z 10. novembra 2019

# 1. Ako dlho sme museli pracovat na kupu niektorych veci v r. 1989 a ako dlho v r. 2018:

Ako dlho sme museli pracovat na kupu

#2.  Kolko sme si mohli dovolit za mesacny plat v r. 1989 a v r. 2018:

Kolko sme si mohli dovolit za mesacny plat

 
Na druhej strane si vsimnite, ze niektore veci, ako chlieb a zemiaky, boli stale lacnejsie za sociku. Hlavne asi preto, ze vtedy boli Slovaci sebestacni v potravinach! Oproti dnesnym 25 ci 35%? (alebo este menej?) Co je stale pre mna neuveritelne! Znicit si/dat si znicit jednu z najdolezitejsich statnych entit.

Ale aj tak: na štát ktorý prešiel 2 svetovými vojnami, fašizmom, komunizmom, čechizmom a západnym “vlez-doprdelkovstvom” to nie je zlé.

Len tak dalej Slovaci, bojujte!

Courtesy of PouzivajMozog.com

Slovenský Trojsky Kôň

Myslim ze tato kresba ani nepotrebuje komentar.
Takto nenapadne sa “progresivci” (= rozumej novodobi fasizoidni komunisti) chcu dostat k moci.

Slovesky Trojsky Kon Progresivcov

Courtesy of PouzivajMozog.com

Som Slovenka, katolíčka a historička – to sú tri piliere mojej identity

Toto je  rozhovor s jednou z tych Sloveniek, ktore si vazim a obdivujem. Aj ked je uz trosku starši, myslim si, ze si aj tak zasluzi byt uverejneny, lebo myšlienky, ktore sa v nom spominaju su aktualne aj teraz.

Clanok bol uverejneny v internetovom denniku Hlavne Spravy, ktory je podla agentury Focus tretim najdoveryhodnejsim mediom ktore doporučuju ucitelia ziakom 2. stupna.
https://www.hlavnespravy.sk/emilia-hrabovec-som-slovenka-katolicka-a-historicka-to-su-tri-piliere-mojej-identity/671414#

Emília Hrabovec: “Som Slovenka, katolíčka a historička – to sú tri piliere mojej identity”.

„Som Slovenka, katolíčka a historička – to sú tri piliere mojej identity,“ hovorí profesorka cirkevných dejín, prodekanka pre vedeckú činnosť, medzinárodné vzťahy a rozvoj fakulty Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Študovala na univerzitách v Mníchove, Bazileji a vo Viedni, kde sa habilitovala a stala sa profesorkou histórie. Krehká, ale húževnatá žena vydala v šiestich jazykoch zhruba dve stovky vedeckých publikácií. Pracuje nepretržite s vysokým nasadením doma, na fakulte a vo výskume vo vatikánskych a iných archívoch. Členka Pápežského výboru pre historické vedy – Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec.

Pre životnú cestu mnohých ľudí je rozhodujúci čas detstva a dospievania. Čo bolo určujúce v tomto období vášho života?

Narodila som sa a detstvo som prežila v Bratislave. Rodičia však pochádzali z rozličných kútov Slovenska a do Bratislavy si priniesli lásku k Slovensku, slovenskému národu a katolícku vieru. A to som dostala do vienka aj ja. Keď som dospela, usilovala som sa pokračovať v rozvíjaní týchto hodnôt spôsobom, aký som považovala za dobrý a potrebný, teda študovať dejiny, hľadať historickú pravdu v slobodnejšom prostredí, než v akom som žila.

Hľadanie historickej pravdy nie je práve ľahká cesta. Prečo ste si ju zvolili?

Pre seba som si zvolila túto cestu – odísť študovať do zahraničia na dobrých, predovšetkým nemeckých univerzitách, získať inštrumentárium vzdelania, aby som potom dokázala pôsobiť slobodne. Nebolo v tom nič materialistické. Ak existuje povolanie, ktoré Nemci, a nielen oni, právom nazývajú „umenie, ktoré chlieb neprináša“, tak je to historická veda. Jediná a hlavná motivácia bola túžba po vzdelaní, po skutočnom hľadaní a uchopení historickej pravdy a, priznám sa otvorene, spôsobila to aj moja slovenskosť, ktorú som pociťovala ako pošliapavanú vo vtedajšom Československu.

Môže sa človek odtrhnutý od svojej domoviny cítiť Slovákom? Aké boli vaše pocity po príchode do cudzej krajiny?

Pre mňa bolo balzamom na dušu, keď som prišla do zahraničia, ktoré sme vtedy oprávnene nazývali slobodným, keď som tam mohla vidieť slovenskú zástavu, počúvať slovenské piesne. V istom zmysle to bolo, akoby som prišla do domoviny, hoci som z nej fyzicky odišla. Našla som tu ľudí, ktorí ju tvorili, a myšlienky, ktoré z nej čerpali možno viac ako v politicky, ideologicky a mravne ubitom Slovensku.

Priznávate sa ku katolicizmu, k svojim kresťanským koreňom. Nemyslíte si, že Európa, ktorá má kresťanské základy, sa od kresťanských ideí vzďaľuje?

Bezpochyby. Európa sa formovala v ranom stredoveku zo syntézy kresťanstva a antickej kultúry. Aj všetky výdobytky našej vzdelanosti a vedy a úcta k ľudským právam sa zrodili práve v kresťanskom prostredí, vzišli z prameňov, ako je úcta k slobode a dôstojnosti ľudskej osoby, schopnej rozumom spoznávať svet, stvorený a racionálne usporiadaný osobným, milujúcim Bohom. V týchto rámcových podmienkach vznikla európska vzdelanosť, ale paradoxne napokon aj sekularizačné trendy, ktoré začali spochybňovať jej vlastné kresťanské korene.

Nie je predstava o modernej Európe bez kresťanstva a bez národov sebazničujúca?

Hovoriť dnes o Európe bez kresťanstva je „contradictio in adjecto“, čiže protirečenie v podstate veci samotnej. Všetci tí, čo chcú pozbaviť Európu jej kresťanských a národných koreňov – veď Európa vznikla ako výtvor európskych národov – nechcú ju obrodiť či zmodernizovať, ale chcú ju zničiť. Bez svojich fundamentov nebude Európa ničím, ani len nie geograficky definovateľným pojmom.

Ale prečo sa náš starý kontinent uberá týmto nešťastným smerom?

O príčinách môžeme dlho diskutovať. Tieto myšlienky sa v konkrétnej podobe rodili kdesi v osvietenstve, keď sa spochybnili duchovné základy európskych národov. Korene však siahajú hlbšie a dovolím si tvrdo a otvorene povedať, že je to súčasť odvekého zápasu medzi dobrom a zlom. Zlo si posluhuje všemožným spôsobom vrátane spôsobu vytvoriť programovo dezorientovaného človeka. Všetky sily, ktoré sa usilujú zmocniť Európy, nechcú nič iné iba zničiť európske kresťanstvo a európske národy.

Sme takí zmanipulovaní politikou liberalizmu, ľahostajní, alebo o tom nevieme?

Dnes sme sa, žiaľ, dostali do takého pokročilého štádia, že si národy ani neuvedomujú, že sa stali predmetom manipulácie vedúcej k ich postupnej likvidácii.

Nie je za tým všetkým atavizmus, naše dedičné zaťaženie ovládať toho druhého?

Vo svojej podstate skutočnosť, že chcem druhého ovládnuť, ani nie tak vojensky či materiálne, ale manipuláciou jeho ducha, jeho myslenia, je taká stará ako samotné ľudstvo. Od najstarších čias sa takýmto spôsobom koristilo a viedli vojny. Dnes sú však možnosti oveľa väčšie. Dnes sú možnosti dobýjať cudzie priestory a získavať otrokov bez toho, aby sme vojensky pohli čo len prstom, jednoducho tak, že sa zmocníme suverenity krajiny, jej ekonomiky, tým, že ju zaplavíme svojím tovarom, že ju dostaneme do ekonomickej a sociálnej závislosti, že naplníme myslenie jej ľudí našimi vlastnými myšlienkami, že im ukradneme deti. Samozrejme, nemusíme ich kradnúť ako Turci v 16. – 17. storočí. Stačí, ak ich pozbavíme ideálov, nedáme im ozajstné školské vzdelanie, urobíme z nich helótov, otrokov, manipulovateľné stádo bez ideálu, viery a identity. Nemusíme sa pritom vydávať za agresora, naopak, prichádzame s myšlienkami mieru, slobody, tolerancie a v ich mene dokážeme zlikvidovať národy a dobyť cudzie priestory. Tomu, žiaľbohu, dnes čelíme.

V súčasnosti nám hrozí invázia cudzích kultúr v podobe obrovských migračných vĺn utečencov. Nie je to tiež riadený spôsob, ako v rámci hesiel o solidarite a demokracii podkopať základy Európy?

Bojím sa, že áno, že je to jeden z možných spôsobov, ako pozbaviť európske národy ich identity a historického povedomia, aby sa jedného dňa zobudili a zistili, že sú podnájomníkmi vo vlastnom dome. Bojím sa, že sme súčasťou takéhoto plánu.

Ale prenasledovaným a trpiacim treba pomáhať – to je humánne aj kresťanské, nie?

Nikto nespochybňuje kresťanskú zásadu solidarity, že treba pomáhať prenasledovaným ľuďom v núdzi. Na druhej strane zdravý rozum hovorí, že keď vyháňajú napríklad kresťanov z ich sídlisk, kde žili od počiatkov kresťanstva, nedeje sa to náhodou. Keď už im chceme a máme pomôcť, mali by sme sa angažovať mierovými, politickými a inými legitímnymi prostriedkami, aby mohli zostať vo svojej domovine. A nie spoluúčinkovať pri likvidácii kresťanstva v týchto historických oblastiach. Kresťania sú však iba maličká menšina v tomto mori migrantov. Masa utekajúcich nie sú matky s deťmi postihnuté vojnou, ale zdraví mladí muži islamského vierovyznania. Človek si kladie otázku – sú to naozaj utečenci, je ich útek „ultima ratio“, alebo má ich presídľovanie iné ciele?

Zdá sa, ako by si politici na vrchole európskej pyramídy nevideli ďalej od nosa. Je nejaké východisko z tejto situácie?

Pevne dúfam, že príde čas, keď bude ohrozenie také veľké, že si to uvedomia všetci, politici aj pospolitý ľud. Lebo tu už ide o naše fundamentálne prežitie.

Kde vlastne leží naša súčasná európska bieda? V politike, v morálke, v konzumnom spôsobe života?

Myslím si, že najväčšia bieda Európy je jej vlastná demobilizácia – Európa stratila svoju identitu a morálnu obranyschopnosť. Ona už nevie, kým je a za čo by mala bojovať. Pravdaže, nemyslím na boj horúcimi zbraňami, ale na obranu vlastných záujmov legitímnymi prostriedkami. Keď chcete niekoho odzbrojiť, tak ho môžete odzbrojiť fyzicky, lenže tým z neho urobíte iba nepriateľa. Najúčinnejšie odzbrojenie je vtedy, keď ho odzbrojíte morálne, keď váš protivník už stratí zmysel, prečo by mal bojovať, keď sa vzdá vo svojom vnútri. A presne to sa už stalo vo veľkej časti európskych národov. Nechali sa odzbrojiť morálne, duchovne, psychologicky. Stratili svoju vieru, nevedia, kým sú, nečerpajú z pokladnice svojich dejín ani nehľadia do budúcnosti, ale žijú iba pre dnešok. Materializácia spoločnosti viedla k tomu, že ľudia už stratili základné hodnoty, lásku k rodine a národu, vieru v budúcnosť. Lebo tu nie sme preto, aby sme si naplnili bruchá, lacno sa zabávali podľa gusta všadeprítomných médií, ale aby sme vychovávali svoje deti, ktoré sú najúčinnejšia investícia do budúcnosti, aby sme obetovali svoje sily pre dobro spoločnosti, štátu a národa.

Pojmy naša vlasť, náš národ takmer vymizli z nášho slovníka. Niekomu sa aj pomenovanie Slovensko vyslovuje ťažko…

Dnes sa často hovorí o „tejto krajine“ a „tejto spoločnosti“. My však nežijeme v nejakej „tejto krajine“, ale v našej vlasti, ktorá sa volá Slovensko, tak ako moje dieťa nie je nejaké dieťa, ale moje dieťa s konkrétnym menom a identitou, ku ktorému ma viaže organické puto. A tak isto naša spoločnosť nie je nejaká spoločnosť, ktorú tvorí hocikto, kto sa náhodou nachádza v tomto čase a priestore, ale je to spoločenstvo, ktoré by malo byť pospájané vnútorným putom, historickými väzbami, solidaritou, ochotou pomáhať, láskou k vlastnému národu a vlastnému štátu. Iba na základe týchto duchovných pút sa spoločenstvo dokáže brániť a budovať si svoju budúcnosť. Ale ak vedľa seba žijú iba ľudia, ktorí sa v lepšom prípade ignorujú a horšom prípade vnímajú ako konkurencia, ktorú treba odstrániť, to je horšie ako vo vlčej svorke, lebo aj vlčia svorka má svoje vnútorné putá.

Je niekto alebo niečo v našom živote, čo dokáže zapáliť tú vnútornú rodinnú a vlasteneckú iskru pri ustavičnom mediálnom vymývaní mozgov a pri každodenných ekonomických starostiach rodín?

Ťažko sa na to hľadá odpoveď. Nijako nechcem podceňovať ekonomickú situáciu, veď žijem s ľuďmi a viem, ako ťažko je dnes prežiť, ako ťažko je pre mladého človeka mať strechu nad hlavou, nájsť si prácu. Keby to bol len problém nezamestnanosti, ale je tu strata perspektívy, že tú prácu nebudem mať ani zajtra, že som zbytočný. A keď sa aj zamestnám, parametre sú nastavené tak, aby mi okrem práce nezostal čas na vlastný život, rodinu, deti, aby mi na ne nezostali ani prostriedky, hoci často pracujem od nevidím do nevidím. Napriek tomu všetkému si myslím, že ešte stále sme slobodné ľudské bytosti a verím, že keby sme sa dokázali zmobilizovať, vedeli by sme povedať nie takémuto spôsobu života a mohli by sme ho postupne, aj keď ťažko, prekonať.

Ale ako, keď mediálna pozornosť patrí zabávajúcej sa smotánke, ktorá vystavuje na obdiv svoje bohatstvo, a chudoba je ponížením, synonymom hanby?

Povedzme si: Kedy na Slovensku nebolo biedy? Moji predkovia z otcovej strany pochádzajú z Kysúc a keď chcete nájsť príklady veľmi ťažkého materiálneho života, nájdete ich v histórii tohto kraja. Ale tí ľudia verili v budúcnosť, ich cieľom nebolo postaviť si ešte jeden dom, ísť dovolenkovať na Maledivy, ich cieľom bolo žiť hodnotný, mravne ušľachtilý život a tieto hodnoty odovzdávať svojim deťom. My nie sme predurčení na to, aby sme biedili. Slovensko nie je púšť Kalahari, Slovensko je predsa bohaté, má zásoby nerastných surovín, vodu, prekrásnu krajinu, vybudovanú infraštruktúru, schopných ľudí. Otázka je, či dokážeme využiť toto bohatstvo pre seba, alebo či ho budeme dávať cudzím, bez toho, aby sme proti tomu protestovali, alebo si to v pokročilom štádiu odovzdanosti vôbec uvedomovali.

Kto nepozná vatikánske archívy, nemôže mať ucelený pohľad nielen na dejiny kresťanstva, ale ani na dejiny Európy. Vy pracujete vo výskume vatikánskych archívov vyše 20 rokov, poznáte teda historické pramene dôvernejšie ako niektorí súčasní historici, ktorí o dejinách Slovákov hovoria ako o predmete mytológie. Ako sa pozeráte na súčasnú interpretáciu našich národných dejín?

Dnešná (dez)interpretácia našich dejín súvisí s celkovou dezorientáciou, stratou historickej pamäte. V slovenskom prostredí je to úplne zničujúce. Povedzte napríklad Maďarovi, že nemá nijaké dejiny – vysmeje sa vám. Povedzte Slovákovi, že nemá nijaké dejiny, tak vám možno prisvedčí. Dnešná historická veda – to je jedna z jej charakteristík – je hyperkritická k vlastným dejinám. Nikdy v nich nemôže byť nič pozitívne, naše dejiny potrebujeme deštruovať, vždy sme museli byť iba na strane vinníkov, ktorí zlyhali a nedokázali nič vybudovať. Kto to nejakým spôsobom spochybní, tak spochybní posvätnú kravu dnešnej zideologizovanej historickej vedy, ktorej základným imperatívom je, že nikdy nemôže byť nič pozitívne v slovenskom národnom a katolíckom prostredí, ktoré je pri tomto prístupe k dejinám odsúdené na rolu čierneho Petra. V tomto duchu sa vychovávajú aj naše deti, teda k nevôli k vlastným dejinám. Mladý človek sa však potrebuje identifikovať s niečím pozitívnym, to je jeho prirodzená túžba, hľadá vzory, ktoré môže nasledovať, na ktoré môže byť hrdý. Keď vezmem človeku vzory, ideál, hrdosť, tak z neho urobím otroka. A najvyšší stupeň otroctva je, keď prijmem fakt, že som otrok bez spochybňovania svojho stavu. My sme kdesi na prahu tejto fázy.

Myslíte si, že keby sa začali ľudia zdola zamýšľať nad tým, v akom štáte budú žiť, pretože to nemožno očakávať od médií a ani od politikov – zmenilo by sa čosi?

Možno práve pohľad do slovenských dejín tu môže pôsobiť posilňujúco. Niekedy zvyknem práve mladým ľuďom spomínať jeden príklad: Keď v roku 1916 zomrel Svetozár Hurban Vajanský, ktorého Slováci vnímali ako veľkú osobnosť, reprezentujúcu dlhú slovenskú národnú tradíciu, vtedy nad jeho otvoreným hrobom stála hŕstka národne angažovaných Slovákov a bolo im tak smutno, že by najradšej boli videli seba na dne tej čiernej jamy. Oprávnene si kládli otázku, či mal slovenský národ ešte budúcnosť, keď výkvet našich mladých mužov umieral na frontoch za štát, ktorý im nepriznával ani právo na vlastnú existenciu, keď nebolo slovenských škôl, keď povedať na ulici slovenské slovo hraničilo s vlastizradou, v situácii nevýslovnej biedy, keď ženy holými rukami nevládali obrobiť ani malé políčka. A napriek tomu ľudia nestratili svoju vieru a našli sa takí, ktorí dokázali ľudí zmobilizovať a využiť vhodnú dejinnú konšteláciu a zachrániť národ od hroziaceho zániku. Takých situácií nebolo v slovenských dejinách málo.

Znamená to, že pri pohľade do minulosti slovenského národa ste skôr optimistka, pokiaľ ide o našu budúcnosť?

Vychádzam z optimistického pozorovania početnej skupiny našich mladých ľudí, ktorí ešte nie sú „zglajchšaltovaní“, ktorí hľadajú pravdu a sú dostatočne vzdelaní, aby dokázali aj samostatne myslieť. Na podchytenie ľudí netreba celé zástupy, možno stačí jedna iskra, aby sa rozhorel plameň.

Rozhovor s Prof. Dr. phil. Emíliou Hrabovec bol pôvodne publikovaný na stránkach extraplus.sk.

Courtesy of PouzivajMozog.com

Eventuálne Lož Sa Stane Pravdou

Znamy vyrok (ktory sa pripisuje Goebbelsovi – ministrovi propagandy za Hitlera), ktory sa volne preklada do slovenciny ako:
“Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou”

Doslovne viac: “Ak poviete klamstvo, ktore je dosť velke, a neustale ho opakujete, eventualne ludia tomu začnu veriť.”

100x opakovana loz sa stava pravdou

Obrazok sice ukazuje Zapadne Mainstreamove media, ale pokojne by sme k tomu mohli pridat aj väčšinu slovenskych – či uz TV: Markiza (=totalne najhorsia), Joj-ka, RTVS (trosku lepsia), cez radia, casopisy, o väčšine novin a socialnych medii ani nehovorim.

Bohužial, z mojej momentalnej skusenosti na Slovensku si to overujem na vlastnej koži. Mam pocit, že som sa ocitla v nejakom deja-vu, nejake spotvorene 50-roky, len miesto nadsenia z vražedneho komunizmu je tu progresivne zeleno-fašisticke slniečkarstvo a Bratislavska kaviaren. Množstvo ludi je takisto vygumovanych, a takisto nepočuvaju ziadne argumenty, nehladaju ziadne Fakty, len slepo papagájuju oficialnu propagandu.

Naštastie, je tu este stale nádej. Z mojej tohtoročnej skusenosti vacsina ludi mimo Bratislavy je uplne iná, vyzera, že stale si zachovavaju svoj zdravy sedliacky rozum; a hoci som stretla dost takychto ludi aj v Bratislave, povacšine to len tak potichucky, šeptom sa mi to obcas odvážia, aby nebodaj neboli ostrakizovani od svojich “progresivnejsich” “Lepšoludi”.
Tak ako za mojich mladych čias za komunizmu….

 

Courtesy of PouzivajMozog.com

Preco su Slovaci na Internete Taki Chrapuni

Nerozumiem tomu. Slovaci su povacsine celkom pokojny a mily narod, takze naozaj nerozumiem tomu preco sa mnozstvo z nich sprava ako chrapuni tu na Internete. Uz aj ked pominiem tu malickost ze Kazda aktivita na internete je zaznamenana a Da sa Vystopovat, z ludskeho hladiska mam velky problem citat komentare ktore pisu Slovaci na webe.

Tolko nechutnych a neslusnych vyrazov, sprostych urazok ba aj vyhrazok a cirej zloby som tusim nevidela ani na tych najhorsich “spodinovych” strankach po anglicky hovoriacich ludi z civilizovaneho sveta.

Zaraza ma to. Ano, je jasne ze niekto moze mat iny nazor ako ja, mnohi – hlavne politici – by si ozaj zasluzili vesat, ale to neznamena ze “Ja” sa musim spravat na webe tak ze keby to citala moja matka tak sa prepadne od hanby to zeme. Same p..a, a k..t, a ch.j a tak podobne. A to citam skoro pod kazdym clankom alebo videom kde sa angazuju slovenski obcania.
Je to mimoriadne nechutne.

Ked s niekym / niecim, nesuhlasim, da sa to predsa vyjadrit aj civilizovane a nie tak hnusne a hulvatsky ze sa cervena este aj ta obrazovka. Predsa takymto vyjadrovanim dokazujem len Svoju ubohost a primitivitu.

Naozaj su casy ked som velmi rada, ze tak malo ludi rozumie po slovensky.

Avsak velmi ma mrzi, ze Slovaci sa takto primitivne spravaju online, lebo viem ze ked som na Slovensku, v skutocnom zivote nestretavam ludi ktori by sa vyjadrovali takto grobiansky k niecomu na co maju iny nazor ako ti druhi.

Takze vie mi niekto vysvetlit:
Preco sa Slovaci spravaju ako chrapuni na webe?

Courtesy of PouzivajMozog.com

Kedy sa Kanadskí Slováci Konecne Prestanú Mancovat?

Toto je clanok ktory som poslala redakcii Kanadskeho Slovaka, co su slovenske noviny vydavane v kanadskom meste Toronto. Kedze redaktor je jeden zo “starych” Slovakov ktori prisli do Kanady davno, ked este na Slovensku vladol tvrdy socializmus ani som nepredpokladala ze by tento clanok mohol byt uverejneny, co sa samozrejme aj stalo. Pre tychto panov (a damy) Kanada je nedoknutelna posvatna krava kde je vsetko absolutne “idealne” a Slovensko je – v ich ociach – stale len zaostala primitivna krajina na ktoru sa treba divat len z (ich “nebeskeho kanadskeho”) vrchu.

Takze si ten clanok mozete v plnom zneni precitat tu:

P.S.
Kedze tento blog je pisany v anlickej verzii WordPressu mnohe pismena su v anglickej verzii.
————————————————————————-

Kedy sa Kanadskí Slováci Konecne Prestanú Mancovat?
(Alebo: Malicke poodkrytie Reálneho života v Kanade pre tých Slovákov ktorí sa stále tak zvysoka pozerajú na svoju vlast)

Už som unavená z clánkov v Kanadskom Slovákovi kritizujúcich Slovensko a ako Kanadskí Slováci “neradi ale predsa ukazujú svoj kanadský pas” aby si nieco na Slovensku vybavili, lebo “To by sa v Kanade nestalo, že?”
Skutocne?

Len prednedávnom tu v Kanade na mna nejaká recepcna z realitky Royal-LePage v Hamiltone vrieskala do telefonu lebo som sa opovážila zavolat a opýtat kde je našich $2500 dolárov ktore sme im dali ako závdavok na deal z ktoreho vzišlo a ešte stále nám ich nevrátili. Najprv akože vôbec nevedela o co sa jedná, ked´ som jej oznámila, že mám od nich podpísanú potvrdenku o prevzatí penazí, zrazu našla náš spis, potom mi oznámila, že vrátenie penazí zaberie 7 až 10 dní. Ked´ som jej slušne povedala, že už je to 14 dní, tak zacala ziapat: “I don’t care!”, a doslovne na mna vreštala do telefonu. A ked´ som jej na to šokovaná povedala že dakujem za jej odpoved´, že si dobre zapamätám nikdy v živote nejednat s Royal LePage tak mi na to odvrkla že “good” predtým než mi zložila telefon.

Keby som sa mala stažovat každýkrát ked´ ma niekto tu v Kanade okašlal, tak by som asi nic ine nerobila. A nápravy by som sa velakrát aj tak nedockala! Ako v prípade kanadskej telefonnej spolocnosti Primus ktorá ma úporne presviedcala ake lacne sú cez nich hovory na Slovensko – len za mierny mesacný “paušál” – áno, aj to majú napísane cierne na bielom na ich webstránke! Ked´ som sa im napokon upísala, a zistila som, že na Slovensko sa cez nich Vôbec nedá dovolat, tolko si ma ‘posúvali’ od jedneho “customer support” k druhemu “technikovi” pricom mi stále tvrdili že “už to pôjde”, až uplynul ten mesiac co som mohla zrušit ich servis, takže ked´ som to napokon po 6 tyždnoch vzdala a zrušila som ich “servis” drzo mi naúctovali 90 dolárov “pokutu” hoci som Nikdy nedostala tú službu kvôli ktorej som sa im upísala na prvom mieste. A nebolo kde sa stažovat.

Asi som im mala “zdráhavo” ukázat môj slovensko-europsky pas, možno by sa boli posadili na zadok ako sa posadili Slováci pred tým kanadským. Oh, pockat! Ale to nie je možne! Na rozdiel od Slovenska, kde je možne íst osobne rokovat do firmy, Primusov “customer support” (ako aj väcšiny kanadských firiem) sedí niekde v Indii alebo v Pakistane, kde si z toho robili velke Há a mali prcu, ked si ma posúvali od jedneho k druhemu alebo mi proste zložili telefon. A môžem sa íst stažovat tak na lampáren. V Pakistane!

A co môj muž ktoremu zarátali vyše 180 dolárov za to, že o Jeden den skôr nevedomky zrušil kontrakt s iným kanadským telekomom? (kto vedel že “DO” znamená aj Ten istý den..?!) Komu už len mal ukázat svoj ten svoj pas?

A to co je na Slovensku ako vtip v humoristickom casopise Kocúrkovo – to je v Kanade tvrdá realita = že ak Vám niekto zavolá na mobil, VY to platíte! Ano Slováci, je to tak, aj ked´ sa Vám nad takou logikou rozum zastaví!

A to, že Vy na Slovensku môžete mat To Iste mobilne císlo ci žijete v Bratislave, alebo sa prestahujete do Košic ci do Prahy a my si tu musíme menit císlo ked´ sa prestahujeme o pár desiatok km dalej a samozrejme znova a znova Platíme – na tom sa prosím nesmejte. Opät: tu v Kanade je to tvrdá realita.

Ked´ sme sa prestahovali do ineho mesta, tak sme samozrejme museli zmenit císla našich Virgin Mobile mobilov (inác by sme platili dialkove hovory keby sme si volali na svoje vlastne domáce císlo!) a za to si zaúctovali $50 dolárov! Samozrejme to nám “zabudli” dopredu povedat. Po tri mesiace som trikrát volala Virgin “customer service”, trikrát mi slúbili že sorry, že mi to dajú naspät ako kredit na náš úcet. Samozrejme, mesiace uplynuly a žiadny kredit sa nikdy nekonal.

Najnovsi príklad: Bell Canada. Najväcší a skoro monopolný prevádzatel telefonnych sietí a služieb v Kanade. Ked´ sme sa prestahovali tých 100 km, tiež sme si samozrejme museli kúpit nove telefonne císlo. Najprv nam dali císlo, ktore patrilo niekomu inemu. Po mnohých natahovackách a telefonátoch (našich aj toho majitela) nám konecne dali ine císlo. Medzitým boli u nás postupne traja technici ktorí vraj zapájali tú linku. To bolo pred 5-timi mesiacmi. Odvtedy Bell Canada nie je schopný zmenit naše císlo v ich systeme a priradit to správne císlo k nášmu menu. Stále nás tvrdohlavo vedú pod tým nesprávnym císlom, a stále nás “nevedia nájst”. Priemerne im volám každý mesiac lebo stále máme problemy. Už vyše týždna nemáme Internet a vraj mininálne další týžden (ak budeme mat štastie!) ho ani nebudeme mat! Ked´ som hned´ na druhý den ako sme záhadne ‘stratili Internet’ zavolala na “customer support” bolo mi povedane že Bell technik mi zavolá najneskôr do 48 hodín. Samozrejme, doteraz nikto nezavolal! Stále znova a znova volám, stále znova a znova som uistovaná, že na tom pracujú! A stále to vedie k nicomu. Pät mesiacov a jeden malický úkon na komputri! A samozrejme ani slovo ospravedlnenia, žiadne aspon základne pravidlá slušnosti.

Nenažranost niektorých kanadských spolocností (hlavne tých v ktorých má špinave paprce vláda) nemá hraníc!
Okašlat, odrbat, oklamat, kde sa len dá.
Už som z toho totálne unavená stále len vyvolávat a rozculovat sa s podradnými servismi a produktami. Každý na všetko kašle.

Najhoršie je, že na rozdiel od Slovenska, tu v Kanade nemôžete proste “íst do úradu” a stažovat sa. To tu proste neexistuje aby ste hovorili so živým ludským tvorom tvárou v tvár. Zabudnite!

A zdravotníctvo v Kanade – (hovorím o provincii Ontário kde žijem) je kapitola sama o sebe.
(Ani sa clovek necuduje, ved´ Kanada má napr. len 2.8 nemocnicných lôžok na 1,000 obyvatelov. Slovensko ma 6.1!
Udaje prevzate z OECD (Organizácia Pre Ekonomický Rozvoj) http://www.oecd.org)

Ze cakáme doslovne Mesiace len na prvú schôdzku (appointment) u Specialistu doktora to je už úplne “normálne”. Moja mama na Slovensku mi dlho nechcela verit že len na prve stretnutie s neurologom som cakala od Februára do Júna. A na ocneho doktora cakám od Júna 2014 do Januára 2015! “Ale ved´ vy žijete v Kanade!” mi povedala. Ved´ práve!
A že môj muž týždne a mesiace trpí bolestou v oblickách, zatial co mesiace cakal aby sa len stretol prvýkrát s nefrologom to jej už ani nespomínam.

Samozrejme za zuby v Kanade platíte, a taktiež aj za všetky lieky – a poriadne! – ak nepatríte náhodou medzi tých štastlivcov ktorým pripláca ich zamestnávatel extra poistku.

Mimoriadne zaujímave však je aj to, že hoci slovenský inžinier (doktor, právnik, zdravotná sestra, lekár, elektrikár atd´ = vlastne Všetky odbory/špecializácie) je dobrý pre Nemecko, Francúzsko, Rakúsko atd´… – ked´ ten istý inžinier príde do Kanady je dobrý tak akurát robit taxikára alebo pomocneho robotníka, pretože mu neuznajú diplom. A pritom Kanadania padajú na zadok pred “German engineering”.

Aj ked´ sa to možno “starým” kanadským Slovákom nebude pácit, lebo oni ešte stále žijú v tej ilúzii o Kanade bez poškvrnky, a zaostalom Slovensku, je mi lúto im oznámit, že realita je už dávno iná.

A Slovákom na Slovensku by som radila, aby konecne prestali pohrdat svojou krajinou a padat na zadok pred “Západom”. Garantujem Vám že Všetko to na co na Slovensku nadávate: korupcia, škandály, mizerne služby, zneužívanie moci a výhod politikmi, policajtami, bohácmi a pod… sa deje aj tu. Možno v o nieco menšej miere – alebo skôr viac zakryte – ale je to aj tu.

Vzhladom na to že Kanada Nezažila na svojom území ani jednu svetovú vojnu, ani fašizmus, ani komunizmus tak by tu mal byt “raj na zemi” — daaaleko od toho!
A mladucká slovenská republika okupovaná a vyciciavaná vyše 50 rokov cudzími vojskami spravila obrovský krok dopredu!
Len by Slováci mali byt viac hrdí na svoju krajinu a nemysliet si stále že za plotom je tá tráva zelenšia. Nie je! Už dávno nie!

Bolo by tiež ferove keby Kanadský Slovák obcas spomenul aj štatistiky jednej z najprestížnejších organizácií na svete OECD http://www.oecd.org (Organizácia Pre Ekonomický Rozvoj) ktorá napr. uvádza že z 34 vyspelých krajín sveta:
– až 95.5% Slovákov nad 65 rokov má svoje vlastne bývanie (- na porovnanie Kanada je na 23. mieste)

House ownership rate, (Housing) over 65:
Slovakia #1: 95.5 %
Canada # 23: 72%
OECD average: 76.1%

Z dalšich OECD štatistík:

Poverty Rate, over 65
Slovakia #6: 4.3%
Canada #10: 7.2%
OECD average: 12.8%

Public Pension spending % of GDP
Slovakia: 7.0%
Canada: 4.5%
OECD: 7.8%

Pension Replacement Rates, average earners:
Slovakia: 65.9%
Canada: 45.4%
OECD average: 54.4%

Hospital beds density per 1000 population
Slovakia: 6.1 hospital beds per 1000 population
Canada: 2.8 hospital beds per 1000 population (- 2010 latest year available for Canada)

Taxes on personal income as a percentage of gross domestic product
Slovakia 2012: 2.7
Canada 2012: 11.2

Taxes on income and profit:
Slovakia 2012: 5.4
Canada 2012: 14.5

Ešte aj v Každej vekovej skupine má Slovensko Nižšiu Relatívnu chudobu (relative poverty) ako je v Kanade:

18-25 years old
Canada: 15.3% relative poverty
Slovak Republic: 7.9% relative poverty

26-40 years old
Canada: 11.4% relative poverty
Slovakia: 7.4% relative poverty

41-50 years old
Canada: 10.6% relative poverty
Slovakia: 7.8% relative poverty

51-65 years old
Canada: 12.3% relative poverty
Slovak Republic: 6.7% relative poverty

66-75 years old
Canada: 6.9% relative poverty
Slovakia: 3.5% relative poverty
Luxembourg: 1.4% relative poverty

76+
Canada: 7.6% relative poverty
Slovakia: 5.7% relative poverty

Percentage of persons living with less than 50% of median equivalised household income in 2010:
Slovak Republic: 7.8%
Canada: 11.9%
OECD average: 11.3%

A to že v bohatej Kanade každe Piate dieta hladuje (= z vlastnych kanadskych statistik, ak aj ominieme OECDs) je absolútna hanba. Hlavne ked´ politici rozhadzujú doslovne miliardy a nic sa im nikdy nestane.

————————
Chcete viac príkladov zo života? (= z miestnych “Niagara Region” novín:)
Tu nedaleko v mestecku St. Catharines živorí zo $460 dolárov mesacne žena, ktorá sa musí denne rozhodovat ci bude jest alebo si kúpi lieky pretože má tú smolu že stratila prácu kvôli svojmu zdravotnemu stavu, ktorý však zasa nie je taký aby jej uznali “disability” takže by vraj mala íst robit, ale ktože už najme poloinvalidnú 56-rocnu ženu? Ano, ked´ bude v penzii vtedy dostane o nieco viac penazí a už bude mat nárok na lieky, (samozrejme nie na zuby) ale v tej “bezchybnej” Kanade sa chodí do dôchodku Až v 65, (– samozrejme ak nie ste politik alebo policajt) na rozdiel od Slovenska, kde sa chodí medzi 55-62 rokmi. A takýchto ludí je tu stále viac a viac….

Courtesy of PouzivajMozog.com

Tak Slovensko Chce Mat Iba Jednu Poistovnu – Vitajte v Nekonecnom Cakani Ako v Kanade

Tak sme si pozreli na slovenskej TV ze Vasa “genialna” Ministerka zdravotnictva sa rozhodla bezocivo pretlacit svoju stupidnu ideu o Jednej Zdravotnej poistovni. A to i napriek tomu ze podla vyskumov 85% ludi s tym nesuhlasi!

Takze coskoro slovenske zdravotnictvo klesne este na nizsiu uroven ako je teraz.

Tak sa mi zda ze asi bola na skoleni v Kanade, specialne v Ontariu kde sa caka na Specialistu a mnohe vysetrenia cele mesiace!

Z vlastnej skusenosti:
– Na kolonoskopiu som cakala viac ako 6 mesiacov
– na Karpal Tunnel Syndrom operaciu tiez asi 6 mesiacov
– vidiet reumatologa trvalo priemerne 3-4 mesiace
– a momentalne najcerstvejsie: Vo februari 2013 ma moja “rodinna” lekarka (= nieco ako Vasa obvodacka) poslala k neurologovi pretoze ma podozrenie ze mam poskodene nervy v nohach. Viete kedy ma najblizsi neurolog moze prijat? V juni 2013!!

To ked som povedala mojej mame na Slovensku, nechcela mi – Zasa! – verit. Vraj: Vy tam v Kanade – to nemoze byt pravda…
Takisto aj moja svokra. Povedala ze ked potrebuje neurologa tak tam proste ide v podstate na druhy den rano.

Bohuzial je to smutna skutocnost tu v Ontariu. Tak to vyzera ked nie je konkurencia a cele zdravotnictvo maju v rukach vladni byrokrati.
Napriek tomu ze nam konstantne zvysuju dane argumentujuc ze nie je dost penazi na zdravotnictvo cakacie lehoty u lekarov sa predlzuju, o tzv. “Emergency” (= Prva pomoc) ani nehovorim. Doslovne cakate hodiny a hodiny!

Takze toto je presne to co Slovaci “potrebuju”…

– asi tak ako vred na riti.

Courtesy of PouzivajMozog.com